Modernizmus

Základná charakteristika modernizmu.Formovanie východísk od polovice 19. storočia, modernizmus v medzivojnovom období (Bauhaus, ruská a holandská avantgarda).

Umelec mal pôsobiť ako univerzálny tvorca. V náväznosti na myšlienky kubizmu a futurizmu bola ďalej rozvíjaná formálna abstrakcia a idealizácia. V taliansku futuristi oslavovali vojnu, rýchlosť a krásu techniky. V ruských kruhoch suprematizmu a konštruktivizmu bola konštrukcia a vlastnosti materiálu najdôležitejšími faktormi tvorby. Avantgardní umelci navrhovali: plagáty, knižné obaly, novú typografiu, konštruovali nábytok, a navrhovali utopické plány architektúr a miest. Konštruktivisti neskôr ovplyvnili holandský De Stijl a nemecký Bauhaus. Vyznačujú sa geometrickými formami, farebnosťou redukovanou na bielu, čiernu, šedú a základné farby. Návrhy mali vyhovovať priemyselnej výrobe.


Hlavný predstavitelia ruskej avantgardy: Kazimir Malevič, Alexander Rodčenko

Vladimir Tatlin – pomník III. internacionály, experimentoval s materiálmi, uprednostňoval krivku pred pravým uhlom, zaoblené formy prispôsobené ľudskému telu

El Lisickij – obrazy Proun, navrhol pavilóny na výstave Pressa v Kolíne nad Rýnom, na Hygiene- Ausstellung v Drážďanoch. Vďaka medzinárodným kontaktom šíril myšlienky konštruktivizmu v zahraničí, nadviazal spojenia s Bauhausom a De Stijl.

Porcelán, Cárska manufaktúra, látky, traktory, do zahraničia – zberateľské kúsky


De Stijl ( 1917 – 1931) Holandsko

Hnutie založil Theo van Doesburg 1917, v Leidene

Predstavitelia: Piete Mondrian, B. Van der Leck, V. Huszár, G. Vantongerloo, G. Rietveld, El Lisickij, G. Severini, Hans Arp, K. Schwitters.

Čistota a odmietanie dekoratívnych ornamentov, odmietalo reprodukovanie prírody, uprednostňovali čisté formy odlišujúce sa od prírodných foriem. Jednoduché stále sa opakujúce prvky.

Geritt Thomas Rietveld – Červenomodrá stolička, manifestoval tým myšlienky De Stijlu. Je aj umeleckým dielom, aj úžitkovým predmetom.

Bauhaus – Nemecko, Weimar, 1919

- počiatočné obdobie sa zameriavalo na ručnú prácu
- Gropius sa domnieval, že nekritický obdiv k strojom a technologickému pokroku bol príčinou zničenia Nemecka
- Bauhaus sa mal stť zjednocovadlom umelca a remesla
- k zmene orientácie na konštruktivistickú a priemysleno-dizajnérsku prispel vnútorný tlak Gropia na prehlbovanie racionalizmu, ale aj tlaky, ktoré prichádzali z Ruska najmä od El Lisickeho a z okruhu De Stijl zásluhou Thea van Doesburga

- združenie KURI založili študenti bauhausu

- práce študentov sa dostali do výroby: riad od Marianne Brandtovej, lampy a úžitkové sklo od Wilhema Wagenfelda, úžitková keramika od Theodora Boglera, bankovky Herberta Bayera

Kvôli politickému tlaku nacionalistov musel Buhaus v roku 1925 zmeniť svoje pôsobisko a v roku 1926 bol vybudovaný v Dessau nový areál podľa Gropiových projektov

Pedagogický zbor prispeli k zmene, že sa z pôvodných remeselníckych dielní stali moderné dizajnérske ateliéry. Samotní majstri sa zaradili medzi najvýznamnejšie osobnosti prúdu internacionálnej moderny napr. Marcel Breuer stoličkou Wassily otvoril éru nábytku z oceľových rúrok.  Na škole pôsobili: Vasilij Kandinskij, Paul Klee, Adolf Meyer, Lászlo Moholy–Nagy.

Hannes Mayer – sa stal riaditeľom Bauhausu, primkol k funkcionalistickým zásadám tvorby, k navrhovaniu lacnej masovej produkcie, Mayer bol v roku 1930 odvolaný pre extrémne politické postoje a jeho miesto zaujal Mies van der Rohe.

Bauhaus bol zlikvidovaný nacistami v roku 1932. Pokus o obnovenie v bývalej továrni na telefóny v Berlíne nebol úspešný, pedagógovia emigrovali do USA kde pôsobili na prominentných univerzitách.

Walter Gropius – najvýznamnejší predstaviteľ modernizmu, protagonista Bauhausu.

Gottfried Semper – zastával názor, že výtvarné formy by mali byť v súlade so sériovou výrobou
- vyhlasoval, že remeselné tradície treba zmiesť zo stola a je nutné podriadiť sa priemyslu

Louis Sullivan – architekt Chicagskej školy, v súvislosti s požiadavkami na architektúru sformuloval funkcionalistické krédo Form follows funkcion – forma nasleduje funkciu

Frank Loyd Wright – žiak Sullivana, vyjadril názor, že stroj je normálnym nástrojom civilizácie a pri správnom zaobchádzaní môže pomôcť naplniť tvorivé, technické a sociálne ciele hnutia Arts and Crafts

Adolf Loos – brniansky rodák, napísal esej Ornament je zločin. V nej zastával názor, že výrobok by mal byť racionálny , vedecky preskúšaný, vyrobený z najlepšieho materiálu najpremyslenejšou technológiou. Nemal by podliehať módnym premenám.