Dizajn na území Slovenska

Oneskorenie industrializácie a výrobné tradície na Slovensku. Škola umeleckých remesiel v Bratislave. Z. Kovárž a jeho ateliér na VŠUP, slovenskí absolventi. Situácia v rokoch 1945-89 a od roku 1989 po dnešok (inštitúcie, organizácie, výstavy, školy, proklamovaný a reálny význam dizajnu)

ŠUR – Škola umeleckých remesiel, založená v roku 1928 v Bratislave podľa vzoru Bauhausu.
Založená umeleckou komorou, čím chceli zvýšiť úroveň umeleckej tvorby na Slovensku.
- spočiatku večerná škola, ktorá sa študovala popri zamestnaní ako vyššie odborné remeselné vzdelanie. Pôvodná budova ŠÚR bola na Vazovovej ulici. Fungovali tu všetky oddelenia okrem kameňosochárstva. Boli tu oddelenia ako: drevoobrábanie, kovoobrábanie, keramika, fotka, aranžérstvo, reklamné oddelenie, grafika, maľba. Príprava trvala 2 roky a odbpr trval 3 roky. Škola vyvýjala rôzne aktivity ako: nedeľné kurzy pre deti vedené Ľ. Fullom, publikovala v časopisoch, robila výstavy v zahraničí, organizovala prednášky o.i. s Moholy-Nagyom o kinetike. Bolo to prvý krát, čo sa programovo zaviedlo vzdelávanie v oblasti užitého umenia na slovensku. Dovtedy fungovala len súkromná škola Gustáva Mallého.

Jozef Vydra – prvý riaditeľ, moravský etnograf.

Učitelia ako Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda – maliari a grafici, ktorý tak postavili koncepciu slovenského moderného umenia. Absolvovali Pražské štúdiá. Ovplyvnený aj európskou avantgardou. Ďalšími učiteľmi na ŠÚR boli: Karol Plicka, Gustav Mallý, František Troster, František Kožehuba.

Mikuláš Galanda – robil linoryty a olejomaľby väčšinou figurálneho charakteru.

Ľudovít Fulla – pracoval v duchu inšpirácie v dejinách umenia, ľudovej kultúre i smeroch európskej moderny realizoval diela ako Pieseň a Práca. Dielo Jánošík na bielom koni reprezentuj ejeho osobitý štýl.

Manifestom slovenského moderného umenia sa stali publikované súkromné listy Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, v ktorých pojednávali o problematike tvaru, farby, vzťahu priestoru a farby. Po častiach ich uverejňovali v novinách.

Dizajn 50. rokov na Slovensku
V 50. rokoch, po 2. svetovej vojne prebehla na Slovensku masívna industrializácia. Tak ako v osatných krajinách sovietskeho bloku sa uprednostňoval ťažký priemysel. Chýbal konkurenčný tlak, hnací motor rozvoja dizajnu. Export smeroval na východ. Chýbali inovačné procesy vo výrobe, technologické zaostávanie. Dizajn ako platonická profesia – nerealizované návrhy. Dizajnéri zbytočnou príťažou. Názor, že priemyselná výroba má nadväzovať na ľudové vzory a tradície.

ÚĽUV mal zabezpečovať výtvarnú hodnotu produkcie a to – ľudovej, priemyselnej  a umeleckopriemyselnej.

Výstavy úžitkového umenia napomáhali dizajnu pri začatí akceptovania profesie v priemyselnej výrobe.

Predstavitelia: Karol Hološka, Ján Čalovka, Igor Davidov, Václav Kautman, Viktor Holešťák – Holubár a František Jirák.

Zdeňek Kovář a jeho škola
1940, Vincent Makovský vystavil na zlínskom salóne medzi dielami voľného umenia model revolverového sústruhu. Pokus o humanizáciu pracovného prostredia. Plasticita tvaru, biomorfizmus, Zdeňek Kovář vytvoril určité časti na ňom. Nastúpil na 1939 Škola umení v Zlíne do Makovského ateliéru, nadviazal na úsilie pedagóga o humanizáciu pracovných podmienok.

Vertikálna fréza, Horizontálna fréza – ergonomickosť, rad nástrojov pre obuvnícky priemysel (pracoval predtým u Baťu). Bohatá plasticita reprezentovala organický štýl.

Kabína nákl. Automobilov Tatra 137 a 138, Tatra 603 – bola na svetovej výstave v Bruseli 1958. Nadviazal na medzivojnové limuzíny Tatra 77 a 87.

Kovářov ateliér získal v roku 1959 vysokoškolský štatút v rámci VŠUP.

Dizajn 60. rokov na Slovensku
Bolo obtiažne udržiavať dizajn v priemyselnej výrobe, podobne ako v 50. rokoch. Často u dizajnérov vznikala apatia, rezignácia k priemyselnej výrobe a útek k voľným disciplínam umenia.

Zriaďovanie výtvarných rád – mali posudzovať a vyberať sortiment sériových výrobkov z hľadiska estetickej úrovne.

Súťaž o dokonalý výrobok, 1964, vynikajúci výrobok 1966

Zriadenie rady výtvarnej kultúry výroby . RVKV, 1965 – kontrolovať výtvarné rady a kultúru výroby.

Naďalej sa usporiadavajú výstavy. Okruh slovenských dizajnérov sa rozšíril. Absolventi zlínskeho ateliéru VŠUP Zdeňka Kovářa , Jarolím Vavro, Ján Ondrejovič, Tibor Herchl, Jindřich Šafařík, Jiří Petřivý, Magda Sépová, Jaroslav Taraba.

Dobudovávanie VŠVU, zriadenie oddelenia úžitkovej tvorby , 1966 oddelenie priemyselného tvarovania pod vedením Václava Kautmana.

Dizajn 70.rokov na Slovensku
RVKV sa transformuje na Inštitút priemyselného dizajnu IPD, v Bratislave. Neuspokojivé uplatnenie dizajnu vo výrobe. Schizofrenický postoj k dizajnu.

IPD poverené funkciou vedúceho pracoviska pre oblasť priemyselného dizajnu s medziodvetvovou pôsobnosťou. (nemalo to žiadny vplyv na ignoranciu dizajnu v priem. výrobe). Naďalej sa rozvíjala tradícia celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva.

Predstavitelia: Vladimír Nahálka, Jozef Pokorný, Mikuláš Slatkovský, František Burian, Alexander Bilkovič, Marian Drugda, Peter Lehotský Peter Paliatka, Tibor Schotter, atď

Dizajn 80. rokov na Slovensku

Pretrvávajúca situácia ako v posledných desaťročiach. Naďalej sa rozvíjala tradícia celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva.

Na slovensku od 50. rokov sa dá nazvať funkcionalistickým ale kvôli obmedzeniu materiálmi a výrobou. V 80. rokoch sa začal prejavovať dizajn ako postmoderný.

Výstava Z dielne mladých – interiérový dizajn absolventov VŠVU,

Predstavitelia: Tadeusz Blonski, Peter Humaj, Ferdinand Chrenka, Ladislav Kubo, Miloslav Suchár, Marek Žitňan, Jana Antalová, Jozef Gašparík, Igor Kepko, Dana Mušecová, Imrich Vaško, Dušan Voštenák, Miroslav Zikmund, Štefan Čech, Ľubica Fábri, Júlia Kunovská, Elena Materáková, Peter Mesiarik, Magdaléna Sépová, Karol Weislechner – Presah dizajnu a voľnej tvorby, František Burian- konceptuálny dizajn a ďalší.

Dizajn 90.rokov na Slovensku

V roku 1991 po zániku IPD vzniklo Slovenské design centrum (neskôr Slovenské centrum dizajnu).

SCD bolo založené ako štátom financované informačné a dokumentačné pracovisko. Vypisovalo súťaže ako Cena za dizajn v SR, (neskôr Národná cena za dizajn).

V 90. rokoch pribúdali dizajnérske oddelenia na viacerých slovenských vysokých školách, zriadené aj nové špecializované stredné školy.
Dizajn sa dal študovať na VŠVU, na Fakulte Architektúry STU v Bratislave, fakulte TU v Košiciach a katedre dizajnu nábytku TU o Zvolene.