Alternatívy moderny v prvej polovici 20. storočia

Český kubizmus, art deco, streamlining v USA. Ich vzťah k moderne, odlišné a príbuzné rysy.

20.–30. roky boli v Európe a USA dobou protikladov. Prvá svetová vojna, revolúcia a hospodárska kríza priniesli masovú nezamestnanosť a chudobu. Berlín sa stal po Paríži druhým najväčším kultúrnym a hospodárskym centrom.

Budovanie medzinárodných vzťahov – rozvoj dopravy – nové tvorivé úlohy pre dizajnérov.  

Art deco – vo Francúzsku, sa rozvynul nový luxusný dekoratívny a bytový štýl, ktorý demonštroval hospodársku moc a náročný životný štýl. Art déco – protiklad cieľov moderny. Vyznačuje sa používaním drahých materiálov ako hadia koža, slonovina, bronz, krištáľ a exotické drevá. Dôraz sa nekládol na funkčnosť ale na ornament. Vzory inšpirované exotickými kultúrami, historickými epochami. Jedným z koreňov art déco bol art nouveau. Oblé línie vystriedal vplyv kubizmu, konštruktivizmu a futurizmu. Obľúbenými formami boli geometrické tvary. Art déco časovo zaraďované rozdielne, okolo roku 1910 alebo po roku 1918. Svoj vrchol dosiahlo v 20. a 30. rokoch 19.storočia. Predstavitelia: Fallot, Legrain, Rateau, Mare, Grayová, Chareau, Prouvé.

Compagnie des Arts Francais – usporiadala výstavu, aby tradičné umelecké remeslo obstálo v medzinárodnej konkurencii. ( dá sa to chápať aj ako reakcia na založenie Deutcher Werkbund)

Exposition des Arts Decoratifs et Industrieles Modernes – výstava, podľa nej sa spätne pomenoval tento štýl v 60. rokoch ako art deco. Bola posunutá kvôli vojne a nakoniec sa konala v Paríži v roku 1925. – predstavitelia moderny sa tu zle zapísali, Bauhaus vôbec nebol zastúpený, USA neprejavili záujem a pavilón od Le Corbusiera bol vnímaný ako provokácia.

Art deco na medzinárodnom poli – maharádžov palác v Indore, indické knieža študoval v Oxforde, architekt Eckart Muthesius

Na založenie družstva Artěl v Prahe (1918) mala vplyv Wiener Werkstätte, Artěl sa snažil aplikovať kubizmus v úžitkovej tvorbe. Kubizmus sa prejavil v čechách, málo na slovensku a to tiež v obmedzenej podobe, najmä na fasádach budov a tvorbe nábytku. Pavel Janák: „poézia je vlastným zmyslom tvorby. Predstavitelia: Pavel Janák, Jozef Gočár,

Art deco v USA – v 20. rokoch tvorili v štýle art déco iba pár architektov sledujúcich dianie v Európe. V USA sa uplatňovali historizujúce a konzervatívne prvky architektúry až do konca 20. storočia. Napríklad neogotická Woolworth Building (1913) v New Yorku. 

Jeden z prvých moderných architektov bol Frank Loyd Wright. Pochádzal z USA.

Myšlienky moderny sa v USA rozšírili až po príchode emigrujúcich Bauhausovcov.  Art déco sa v USA uplatnilo jednoduchšie než funkcionalistická moderna. Najmä v architektúre a interiérovom dizajne. Príklady tejto architektúre nachádzame v New Yorku a Miami – mrakodrapy a kinopaláce.

Predobrazom – zaoceánske lode ( zábradlia, ušľachtilé drevo, mramor, farebné sklo, ornamenty geometricko expresívnych tvarov).

Cranbrook Academy v Detroite, 1932 – významným sprostredkovateľom moderných ideí.

Na jej čele stál Earo Saarinen. V nej videl protiklad Bauhausu.

V 30. rokoch sa z art déco rozvinul americký zdržanlivý štýl. Kvôli opatreniam proti svetovej hospodárskej kríze – lacné a jednoduché stavby. Neskôr streamline.

Dizajn a technika – v Európe bol technický a hospodársky rozvoj obmedzený kvôli prvej svetovej vojne. USA technologicky najvyspelejší zo všetkých priemyselných štátov. V 30. rokoch väčšina domácností strednej triedy mala elektrické spotrebiče, ako rádiá, chladničky, toastovače, práčky a televízory. Ford – model T, 1913 nemal žiadnu konkurenciu.

V 20. a 30. rokoch v Európe sa dizajn odvíjal v súvislosti so sociálnymi a funkčnými otázkami. V USA to bol marketingový faktor. Novému chápaniu dizajnu napomohli dôsledky svetovej hospodárskej krízy v roku 1929.

Svetová hospodárska kríza – pád burzy na Wall street, aby sa hospodárstvo uviedlo do chodu, chcela vláda oživiť konzum. Nový ľúbivý dizajn – styling (1929).

Streamline – aerodynamický alebo prúdnicový tvar. Nebol to však americký vynález. Týmto za zaoberali už taliansky futuristi.

Building the world of tomorrow – výstava v New Yorku, 1939. Medzi romi 1920 – 1940 zažil americký priemyselný dizajn prudký rozvoj, ktorým sa zreteľne odlišuje od európskych dejín dizajnu.

Predstavitelia:

Walter Dorwin Teague – firma Kodak

Raymond Loewy – pavilón Fordu na prvej svetovej výstave v New Yorku, čerpacia stanice pre Texaco, Boeing 707, lokomotíva S1

Henry Dreyfuss – scénograf, zaoberal sa ergonómiou, vydal knihu The measure of Man

Norman Bel Geddes – autobus a osobné auto aerodynamického tvaru.

Tvorba v tretej ríši – snaha o vytvorenie novej ľudovej kultúry.

Blut und Boden – ideológia nacistického nemecka, uvedomenie rasovej spolupatričnosti.

V architektúre prevládal takzvaný monumentálny pseudoklasicizmus – štýl ríšskej kancelárie.

Nábytok bol výhradne vyrábaný z dreva, oceľ zostala od prelomu 1935 – 36 vyhradená iba zbrojnému priemyslu.

Vzťah k moderne – zatvorenie Bauhausu, privlastnenie si jednoduchosti, lacné materiály a cenovo výhodnú hromadnú výrobu z funkcionalizmu.

Úrad Schonheit der Arbeit – podnecoval v podnikoch pomocou súťaží a kampaní alebo vzorníkov štandardizáciu a modernizáciu. Zlepšenie pracovných podmienok.

Volkswagen – F. Porshe pracoval na ňom od roku 1920, ľudový voz, sa mal stať kultúrnym počinom socialistov. KdF = radosťou k sile, mal kompenzovať roky odriekania. Vychádzal z aerodynamických tvarov a jednoduchosti konštrukcie. Nacisti si prúdnicový tvar privlastnili a označili ho za biomorfu. Mala symbolizovať rasovú a technickú prevahu Nemecka.

1939 bola založená firma Wolkswagen, podporovaná štátom.

Ľudový rádioprijímač – Walter  Maria Kersting, 1928, bol vyrbený z bakelitu, funkcionalistický, najdôležitejší nástroj fašistickej mediálnej politiky.