Etimológia pojmu dizajn, jeho definícia:

Dizajn a  remeslo, umelecké remeslo, úžitkové umenie, voľné umenie – náčrt vzťahov v historickom vývoji.

Etymologicky pochádza slovo dizajn z talianskeho disegno. Tento pojem označuje od dôb renesancie návrh, kresbu, nápad, ideu, ktorá je základom akejkoľvek práce. Podľa toho bol v 16. storočí v Anglicku používaný pojem dizajn, ako plán niečoho čo má byť zrealizované, prvý kresebný návrh umeleckého diela. V nemecky hovoriacich zemiach sa tvorba ešte do roku 1945 nenazývala dizajnom ale „tvorbou produktov“ Produktgestaltung.

U dizajnu bola vždy snaha odlíšiť ho od umenia na jednej strane a umeleckého remesla na strane druhej.

Priemyselná revolúcia

S postupom industrializácie dizajnu, teda zhruba na začiatku, poprípade okolo polovice 19teho storočia začínajú tiež dejiny dizajnu.

Reformné hnutie – Od začiatku industrializácie existovali v anglicku a v nemecku hnutia.

- jedno hnutie – demonštratívny obrátenie do minulosti a nahradenie lacných a škaredých priemyselných výrobkov kvalitnejšími produktami zreformovaného umeleckého remesla.

- iný smer sledoval cieľ lepšie vytvárať priemyselné výrobky tím, že sa ich forma prispôsobovala podmienkam  priemyselnej revolúcie

„Form follows function“ – Predstavitelia moderny a funkcionalizmu vychádzali z týchto dvoch názorov

– forma predmetu musí nasledovať iba funkciu a nesmie niesť žiadnu nadbytočnú dekoráciu

- podmienky priemyslovej produkcie vyžadujú štandardizovanú, jednoduchú, geometrickú reč foriem, aby sa dali v súlade so sociálne-reformačnými nárokmi vyrábať kvalitné, trvanlivé a pritom lacné produkty

Prekračovanie hraníc

V 80. rokoch došlo k zmene najprv v Taliansku a neskôr v celej Európe. Funkcionalizmus, jednoduchosť foriem, redukcia na čistú funkčnosť vystriedal dizajn čo mal vzbudzovať emócie, nemal v prvom rade technicky fungovať, nemal byť praktickým ale krásnym  a nie podľa  všeobecne platných merítok, ale podľa individuálnych, odlišných vkusových vzorov.

Povolanie dizajnéra

Názov povolania dizajnér nieje nijak zákonom chránený – každý kto niečo navrhne. V minulosti boli dizajnérmi architekti, alebo prišli z reklamy.

Momentálne sa dizajnéri vzdelávajú na odborných vysokých školách v diplomovaných štúdiách priemyslového, alebo grafického dizajnu.

Pre návrhársku tvorbu je dôležitá estetika, sémiotika, teória farieb a iné. Analýza a znázornenie objektov sú preberané na základe geometrie, perspektívy a náuky o proporciách. Dôležité sú aj: technická fyzika, náuka o technických materiáloch, náuka o konštrukciách,ergonómia,  normovanie a typizovanie. Vzdelanie je doplnené úvodom to teórie a dejín dizajnu.

V dizajne sa dá hovoriť o troch základných funkciách jedného predmetu:

- jeho praktickej, technickej funkcii

- jeho estetickej funkcii

- a jeho symbolickej funkcii

Dizajn dnes

Dejiny dizajnu nie sú iba dejinami vecí a ich foriem, ale dejinami životného štýlu. Vzťah ľudí k ich veciam totiž tvorí najmä v 20. storočí obrovskú časť kultúrnych dejín.

Nová štruktúra spoločnosti po priemyselnej revolúcii a formovanie dizajnérskej profesie. Príklad firiem Wedgewood a Thonet.

Predhistória dizajnu sa dáva do súvislostí so SHAKERS (najmä v USA, 1758)  – náboženská obec, protestantská prísnosť a úsporný spôsob vyrábania predmetov dennej spotreby.

Jednoduchosť a funkčnosť “Shakerovského nábytku“ predznamenávala sémiotiku funkcionalizmu.

Priemyselnú revolúciu odštartoval v poslednej tretine 18.stor. vo Veľkej Británii vynález rotačného parného stroja Jamesom Wattom.

Navrhoval parostroje, dával ich zrealizovávať. Aktivity niekdajšieho remeselníka sa takto rozdelili medzi tých, ktorí navrhujú a tých, ktorý produkt vyrábajú. Zasiahol do dejín architektúry (bol jedným z navrhovateľov pradiarne v Salforde pri Manchestri, prvá skeletová stavba používajúca železo, ktoré sa stalo symbolom priemyselnej revolúcie.)

Priemyselná revolúcia obmedzila objem tradičnej rukodielnej tvorby, no ani tá sa nestáva bezvýznamnou.

- Šľachta a vyššia stredná vrstva sú odberateľmi slohovo viazanej umeleckopriemyselnej        

   produkcie v štýle rokoka, klasicizmu.

- Paralelne existovala remeselná výroba bez slohových príznakov

Strojová produkcia naháňala strach svojou hrubosťou. Nevyhnutnosť humanizovať úžitkovo funkčnú štruktúru. Ranná priemyselná výroba to riešila tým, že konštrukciu oblepila ornamentom.

Prakticky celé 19.stor. bol dizajnér prevažne dekoratérom.

Josiah Wedgewood – výrobca keramiky, zaviedol predaj prostredníctvom katalógov, výstavných miestností, prispôsoboval vkus podľa rôznych spoločenských vrstiev.

- bol dôležitým inovátorom v oblasti výrobných technológií.

- viaceré vzory navrhoval Wedgewood sám, v niektorých sa dopracoval až k racionálnej  jednoduchosti.

- ako dekoratérov zamestnával významných anglických výtvarníkov napr. Johna Flexmana,  ktorý na základe štúdia rímskej antiky navrhoval klasické vzory.

Michael Thonet – vyučený stolár.

Thonetov podnik (stredná Európa, habsburské Rakúsko) na výrobu nábytku z ohýbaného dreva významnou úlohou prispel k etablovaniu dizajnérskej profesie v priemysle.

- podiel ručnej práce tu ostával, zároveň rešpektoval danosti ľudského tela a funkčné nároky na ten-ktorý druh nábytku.

- uvedené obdobie jeho tvorby charakterizuje biedermeierovský štýl.

- v továrni v Koryčanoch na Morave začína pomocou parných strojov výrobu konzumnej      stoličky – model č.14, ktorá bola vyrobená z minimálneho počtu dielov, s najnižšími materiálovými a montážnymi nákladmi, predstavuje ideál lacného, masovo produkovateľného spotrebného predmetu.

- druhé významné obdobie sa viazalo na výrobu nábytku z oceľových rúrok podľa návrhov najvýznamnejších funkcionalistických architektov a dizajnérov.

Londýnska svetová výstava v roku 1851 symbolicky rozdelila 19.stor.

Great Exhibition of Industry of  All Nations v Londýne bola prvou zo série výstav , ktoré po polovici 19teho storočia nasledovali v rýchlom slede. ( Veľká Británia, Francúzsko)

Krištáľový palác – Joseph Paxton – budova z liatinových dielcov a skla.

– zrod antiornamentalistickej doktríny, ktorá sa neskôr stala jadrom funkcionalistickej reduktivistickej estetiky. (mnohí boli znechutení z dekóru a to ich vedie k obdivu predmetov absolútneho úžitku – strojov a nástrojov)

Hnutie Arts and Crafts – aktívne od 60. rokov 19. storočia, korene v okruhu Prerafaelistického bratstva.

Augustus W.N. Pugin – chápal úžitkový predmet ako zdroj morálnej sily, prostriedok zmeny sociálnych podmienok. ( ústredná myšlienka hnutia Arts and Crafts).

John Ruskin – ideový otec hnutia Arts and Crafts, oxfordský profesor, umelecký a sociálny kritik. dielo Seven Lamps of Architecture. V tomto diele kritizuje industrializáciu a civilizáciu určovanú strojmi. Dielo O povahe gotiky je manifestom hnutia Arts and Crafts. Ruskin sa v nej hlásil ku kultu gotiky aj s jej cechovou organizáciou výroby.

-           

William Morris –za prvé praktické výsledky činnosti hnutia Arts and Crafts možno považovať jeho práce a práce firiem ako  Morris, Marshall, Faulkner and Company. (Remeselná produkcia nábytku, stolového skla, prác z kovov, vitráží, dlaždíc, textile a tapiet.) 

Ich práce preťažené ornamentálnou dekoráciou. Komerčne najúspešnejšia séria sussexských stoličiek, inšpirovaná ľudovým nábytkom 18. stor.

Charles Robert Ashbee – najvýraznejšia osobnosť druhej generácie umeleckopriemyselného hnutia. Založil Cech umeleckého remesla s pridruženou školou. Je známy strieborným riadom, šperkami a nábytkom.

Secesia – posledný univerzálny sloh, 90. roky minulého storočia. Využíva železo, betón a nové chemické zlúčeniny v skle a keramike. Secesia nadviazala na Arts and Crafts. Kriticky reagovala na negatívne dôsledky globálnej industrializácie, vo všeobecnosti sa orientovala na náročné umelecké remeslo užívajúce kvalitné a drahé materiály z účasti špičkových umelcov doby. Zameriavala sa predovšetkým na stredné a vyššie vrstvy spoločnosti, ktoré boli ochotné investovať do umenia.

Henry van de Velde – pôsobil v Nemecku. Je kľúčová postava secesnej tvorby na prelome storočí. Krása priemyselných výrobkov pochádza zo zhody medzi tvarom a účelom. Navrhoval nábytok, stolový riad a príbory. Presadzoval individuálnu slobodu umelca v tvorbe.

Werkbund – vychádzal z potreby zvýšenia úrovne všeobecného vkusu. Werkbund napokon v 30. rokoch hľadal kompromisy s nacistickou ideológiou.

Peter Behrens – zakladateľom Werkbundu, architekt. Robil návrhy skla pre priemyselnú výrobu, nábytok a svietidlá. Bol firemným architektom a poradcom pre estetiku berlínskej firmy AEG. Jeho ateliér sa stal miestom, kde získavali skúsenosti budúci protagonisti funkcionalizmu: Walter Gropius, Mies van der Rohe, Le Corbusier.

3. Modernizmus

Základná charakteristika modernizmu.

Formovanie východísk od polovice 19. storočia, modernizmus v medzivojnovom období (Bauhaus, ruská a holandská avantgarda).

Umelec mal pôsobiť ako univerzálny tvorca. V náväznosti na myšlienky kubizmu a futurizmu bola ďalej rozvíjaná formálna abstrakcia a idealizácia. V taliansku futuristi oslavovali vojnu, rýchlosť a krásu techniky. V ruských kruhoch suprematizmu a konštruktivizmu bola konštrukcia a vlastnosti materiálu najdôležitejšími faktormi tvorby. Avantgardní umelci navrhovali: plagáty, knižné obaly, novú typografiu, konštruovali nábytok, a navrhovali utopické plány architektúr a miest. Konštruktivisti neskôr ovplyvnili holandský De Stijl a nemecký Bauhaus. Vyznačujú sa geometrickými formami, farebnosťou redukovanou na bielu, čiernu, šedú a základné farby. Návrhy mali vyhovovať priemyselnej výrobe.

Hlavný predstavitelia ruskej avantgardy:

Kazimir Malevič, Alexander Rodčenko

Vladimir Tatlin – pomník III. internacionály, experimentoval s materiálmi, uprednostňoval krivku pred pravým uhlom, zaoblené formy prispôsobené ľudskému telu

El Lisickij – obrazy Proun, navrhol pavilóny na výstave Pressa v Kolíne nad Rýnom, na Hygiene- Ausstellung v Drážďanoch. Vďaka medzinárodným kontaktom šíril myšlienky konštruktivizmu v zahraničí, nadviazal spojenia s Bauhausom a De Stijl.

Porcelán, Cárska manufaktúra, látky, traktory, do zahraničia – zberateľské kúsky

De Stijl ( 1917 – 1931) Holandsko

Hnutie založil Theo van Doesburg 1917, v Leidene

Predstavitelia: Piete Mondrian, B. Van der Leck, V. Huszár, G. Vantongerloo, G. Rietveld, El Lisickij, G. Severini, Hans Arp, K. Schwitters.

Čistota a odmietanie dekoratívnych ornamentov, odmietalo reprodukovanie prírody, uprednostňovali čisté formy odlišujúce sa od prírodných foriem. Jednoduché stále sa opakujúce prvky.

Geritt Thomas Rietveld – Červenomodrá stolička, manifestoval tým myšlienky De Stijlu. Je aj umeleckým dielom, aj úžitkovým predmetom.

Bauhaus – Nemecko, Weimar, 1919

- počiatočné obdobie sa zameriavalo na ručnú prácu

- Gropius sa domnieval, že nekritický obdiv k strojom a technologickému pokroku bol príčinou zničenia Nemecka

- Bauhaus sa mal stť zjednocovadlom umelca a remesla

- k zmene orientácie na konštruktivistickú a priemysleno-dizajnérsku prispel vnútorný tlak Gropia na prehlbovanie racionalizmu, ale aj tlaky, ktoré prichádzali z Ruska najmä od El Lisickeho a z okruhu De Stijl zásluhou Thea van Doesburga

- združenie KURI založili študenti bauhausu

- práce študentov sa dostali do výroby: riad od Marianne Brandtovej, lampy a úžitkové sklo od Wilhema Wagenfelda, úžitková keramika od Theodora Boglera, bankovky Herberta Bayera

Kvôli politickému tlaku nacionalistov musel Buhaus v roku 1925 zmeniť svoje pôsobisko a v roku 1926 bol vybudovaný v Dessau nový areál podľa Gropiových projektov

Pedagogický zbor prispeli k zmene, že sa z pôvodných remeselníckych dielní stali moderné dizajnérske ateliéry. Samotní majstri sa zaradili medzi najvýznamnejšie osobnosti prúdu internacionálnej moderny napr. Marcel Breuer stoličkou Wassily otvoril éru nábytku z oceľových rúrok.  Na škole pôsobili: Vasilij Kandinskij, Paul Klee, Adolf Meyer, Lászlo Moholy–Nagy.

Hannes Mayer – sa stal riaditeľom Bauhausu, primkol k funkcionalistickým zásadám tvorby, k navrhovaniu lacnej masovej produkcie, Mayer bol v roku 1930 odvolaný pre extrémne politické postoje a jeho miesto zaujal Mies van der Rohe.

Bauhaus bol zlikvidovaný nacistami v roku 1932. Pokus o obnovenie v bývalej továrni na telefóny v Berlíne nebol úspešný, pedagógovia emigrovali do USA kde pôsobili na prominentných univerzitách.

Walter Gropius – najvýznamnejší predstaviteľ modernizmu, protagonista Bauhausu.

Gottfried Semper – zastával názor, že výtvarné formy by mali byť v súlade so sériovou výrobou

- vyhlasoval, že remeselné tradície treba zmiesť zo stola a je nutné podriadiť sa priemyslu

Louis Sullivan – architekt Chicagskej školy, v súvislosti s požiadavkami na architektúru sformuloval funkcionalistické krédo Form follows funkcion – forma nasleduje funkciu

Frank Loyd Wright – žiak Sullivana, vyjadril názor, že stroj je normálnym nástrojom civilizácie a pri správnom zaobchádzaní môže pomôcť naplniť tvorivé, technické a sociálne ciele hnutia Arts and Crafts

Adolf Loos – brniansky rodák, napísal esej Ornament je zločin. V nej zastával názor, že výrobok by mal byť racionálny , vedecky preskúšaný, vyrobený z najlepšieho materiálu najpremyslenejšou technológiou. Nemal by podliehať módnym premenám.

Český kubizmus, art deco, streamlining v USA. Ich vzťah k moderne, odlišné a príbuzné rysy.

20.–30. roky boli v Európe a USA dobou protikladov. Prvá svetová vojna, revolúcia a hospodárska kríza priniesli masovú nezamestnanosť a chudobu. Berlín sa stal po Paríži druhým najväčším kultúrnym a hospodárskym centrom.

Budovanie medzinárodných vzťahov – rozvoj dopravy – nové tvorivé úlohy pre dizajnérov.  

Art deco – vo Francúzsku, sa rozvynul nový luxusný dekoratívny a bytový štýl, ktorý demonštroval hospodársku moc a náročný životný štýl. Art déco – protiklad cieľov moderny. Vyznačuje sa používaním drahých materiálov ako hadia koža, slonovina, bronz, krištáľ a exotické drevá. Dôraz sa nekládol na funkčnosť ale na ornament. Vzory inšpirované exotickými kultúrami, historickými epochami. Jedným z koreňov art déco bol art nouveau. Oblé línie vystriedal vplyv kubizmu, konštruktivizmu a futurizmu. Obľúbenými formami boli geometrické tvary. Art déco časovo zaraďované rozdielne, okolo roku 1910 alebo po roku 1918. Svoj vrchol dosiahlo v 20. a 30. rokoch 19.storočia. Predstavitelia: Fallot, Legrain, Rateau, Mare, Grayová, Chareau, Prouvé.

Compagnie des Arts Francais – usporiadala výstavu, aby tradičné umelecké remeslo obstálo v medzinárodnej konkurencii. ( dá sa to chápať aj ako reakcia na založenie Deutcher Werkbund)

Exposition des Arts Decoratifs et Industrieles Modernes – výstava, podľa nej sa spätne pomenoval tento štýl v 60. rokoch ako art deco. Bola posunutá kvôli vojne a nakoniec sa konala v Paríži v roku 1925. – predstavitelia moderny sa tu zle zapísali, Bauhaus vôbec nebol zastúpený, USA neprejavili záujem a pavilón od Le Corbusiera bol vnímaný ako provokácia.

Art deco na medzinárodnom poli – maharádžov palác v Indore, indické knieža študoval v Oxforde, architekt Eckart Muthesius

Na založenie družstva Artěl v Prahe (1918) mala vplyv Wiener Werkstätte, Artěl sa snažil aplikovať kubizmus v úžitkovej tvorbe. Kubizmus sa prejavil v čechách, málo na slovensku a to tiež v obmedzenej podobe, najmä na fasádach budov a tvorbe nábytku. Pavel Janák: „poézia je vlastným zmyslom tvorby. Predstavitelia: Pavel Janák, Jozef Gočár,

Art deco v USA – v 20. rokoch tvorili v štýle art déco iba pár architektov sledujúcich dianie v Európe. V USA sa uplatňovali historizujúce a konzervatívne prvky architektúry až do konca 20. storočia. Napríklad neogotická Woolworth Building (1913) v New Yorku. 

Jeden z prvých moderných architektov bol Frank Loyd Wright. Pochádzal z USA.

Myšlienky moderny sa v USA rozšírili až po príchode emigrujúcich Bauhausovcov.  Art déco sa v USA uplatnilo jednoduchšie než funkcionalistická moderna. Najmä v architektúre a interiérovom dizajne. Príklady tejto architektúre nachádzame v New Yorku a Miami – mrakodrapy a kinopaláce.

Predobrazom – zaoceánske lode ( zábradlia, ušľachtilé drevo, mramor, farebné sklo, ornamenty geometricko expresívnych tvarov).

Cranbrook Academy v Detroite, 1932 – významným sprostredkovateľom moderných ideí.

Na jej čele stál Earo Saarinen. V nej videl protiklad Bauhausu.

V 30. rokoch sa z art déco rozvinul americký zdržanlivý štýl. Kvôli opatreniam proti svetovej hospodárskej kríze – lacné a jednoduché stavby. Neskôr streamline.

Dizajn a technika – v Európe bol technický a hospodársky rozvoj obmedzený kvôli prvej svetovej vojne. USA technologicky najvyspelejší zo všetkých priemyselných štátov. V 30. rokoch väčšina domácností strednej triedy mala elektrické spotrebiče, ako rádiá, chladničky, toastovače, práčky a televízory. Ford – model T, 1913 nemal žiadnu konkurenciu.

V 20. a 30. rokoch v Európe sa dizajn odvíjal v súvislosti so sociálnymi a funkčnými otázkami. V USA to bol marketingový faktor. Novému chápaniu dizajnu napomohli dôsledky svetovej hospodárskej krízy v roku 1929.

Svetová hospodárska kríza – pád burzy na Wall street, aby sa hospodárstvo uviedlo do chodu, chcela vláda oživiť konzum. Nový ľúbivý dizajn – styling (1929).

Streamline – aerodynamický alebo prúdnicový tvar. Nebol to však americký vynález. Týmto za zaoberali už taliansky futuristi.

Building the world of tomorrow – výstava v New Yorku, 1939. Medzi romi 1920 – 1940 zažil americký priemyselný dizajn prudký rozvoj, ktorým sa zreteľne odlišuje od európskych dejín dizajnu.

Predstavitelia:

Walter Dorwin Teague – firma Kodak

Raymond Loewy – pavilón Fordu na prvej svetovej výstave v New Yorku, čerpacia stanice pre Texaco, Boeing 707, lokomotíva S1

Henry Dreyfuss – scénograf, zaoberal sa ergonómiou, vydal knihu The measure of Man

Norman Bel Geddes – autobus a osobné auto aerodynamického tvaru.

Tvorba v tretej ríši – snaha o vytvorenie novej ľudovej kultúry.

Blut und Boden – ideológia nacistického nemecka, uvedomenie rasovej spolupatričnosti.

V architektúre prevládal takzvaný monumentálny pseudoklasicizmus – štýl ríšskej kancelárie.

Nábytok bol výhradne vyrábaný z dreva, oceľ zostala od prelomu 1935 – 36 vyhradená iba zbrojnému priemyslu.

Vzťah k moderne – zatvorenie Bauhausu, privlastnenie si jednoduchosti, lacné materiály a cenovo výhodnú hromadnú výrobu z funkcionalizmu.

Úrad Schonheit der Arbeit – podnecoval v podnikoch pomocou súťaží a kampaní alebo vzorníkov štandardizáciu a modernizáciu. Zlepšenie pracovných podmienok.

Volkswagen – F. Porshe pracoval na ňom od roku 1920, ľudový voz, sa mal stať kultúrnym počinom socialistov. KdF = radosťou k sile, mal kompenzovať roky odriekania. Vychádzal z aerodynamických tvarov a jednoduchosti konštrukcie. Nacisti si prúdnicový tvar privlastnili a označili ho za biomorfu. Mala symbolizovať rasovú a technickú prevahu Nemecka.

1939 bola založená firma Wolkswagen, podporovaná štátom.

Ľudový rádioprijímač – Walter  Maria Kersting, 1928, bol vyrbený z bakelitu, funkcionalistický, najdôležitejší nástroj fašistickej mediálnej politiky.

Stručná charakteristika jednotlivých prúdov a ich vzťahu k odkazu „ klasickej“ moderny.

Biomorfná moderna, HfG Ulm a „dobrý dizajn“, škandinávska moderna, high-tech, minimalizmus dizajnu 90.rokov.

50.roky, povojnové obdobie, (európske krajiny - na prvom mieste uspokojovanie základných potrieb, Amerika – ekonomická veľmoc). Bauhausovci rozšírili americký „Way of life“ v Európe. nadviazali na streamlining ale jeho tvaroslovie bolo viazané skôr na svet živej prírody a takisto dizajn ovplyvnili formy kozmickej techniky a vesmírnych telies, makro a mikrokozmos napr. mnohonásobne zväčšená štruktúra atómu, dvojitá špirála DNA ako výzdobný motív.

- nadmerne sa používali materiálové kombinácie, prebytočné detaily až dostalo toto obdobie označenie dizajnérsky barok

- popri plastoch sa často používal chróm

- bol to boom domácich spotrebičov, prístroje plné magickýc tlačidiel, ukazovateľov, tranzistorové rádiá, mixéry, vysávače a televízory. Cadillac, 1957 – stelesnenie amerického sna.

Museum of modern art v New Yorku – „Organic Design in Home Furnishings“ – súťaž, mali pri nej byť nachádzané nové formy, látky a tvary. Nie funkcionalistický pohľad ale organická línia.

E. Saarinen a C. Eames získali ocenenia. – význanmný predstavitelia nového organického štýlu. Pracovali s materiálmi ako polyester, hliník a preglejka. Firmy Herman Miller a Knoll International podporovali Cranbrook academy. Stali sa medzinárodne najvýznamnejšími producentmi moderného nábytku.

Charles a Ray Eamesovci – kreslo „la Chaise“ (inšpirované Henry Moorom)

Harry Bartoia – stolička „421“

Eero Saarinen –  stoličky „tulipán“

Isamu Noguchi – čajový stolík

Raymond Loewy – “škaredosť sa ťažko predáva“  - styling, založil firmu Raymond Loewy asociates, prístroj na čapovanie coca-coly, autobus pre firmu Greyhound, obal na Lucky strike, logo shell, lokomotíva S1. Stali sa ikonami tzv. „American dream“. Space shuttle – návrh pre NASA, interiér vesm. Lode Skylab. 1974 navrhol ruský Moskvič.

Taliansko – Triennale konané od 1933 sa neskôr stalo najvýznamnejšou európskou výstavou dizajnu. 1951 – motto „jednota umenia“. Najvýznamnejšie: skúter Vespa, Fiat 500, Alfa Romeo, Lancia, Ferrari.

Gió Ponti – kávovar pre Pavoni , stolička „ Superleggera“

Marcello Nizzoli – písací stroj Lattera 22

Carlo Mollino – nábytok z vrstveného dreva. Ohýbané dýhy. Stolík arabeska

Bratia Castiglionovci – sedačka „Mezzadro“, sedačka „Sgabello per telefono“

Osvaldo Borsani – kreslo P40

Nemecko – Deutcher Werkbund zorganizoval výstavu, rovnaké formy ako v 30. rokoch. Ťažký a nevhodný nábytok. V 50. rokoch ľahký nábytok, potom zas reprezentatívny historizujúci nábytok.

Vďaka pomoci Ameriky a Marshallovho plánu začalo v nemecku obdobie hospodárskeh zázraku. ( 1952-53). Nadšené prijatie organických foriem a aerodynamického tvaru, nádej začať od začiatku, „stunde null“ – nultá hodina. Stolček v tvare ľadviny – symbol celej epochy.

Pokus o nadviazanie na dizajn predvojnového obdobia – v Dessau vznikol nový Bauhaus. V roku 1947 bol založený nový Deutcher Werkbund. 1951 vznikla v Darmstadte Rada pre dizajn. Tieto inštitúcie sa prikláňali k funkcionalizmu.

Heslo „gute Form“ – znamená dobrý dizajn, 1949 bola usporiadaná výstava v Basileji a Ulme pod týmto heslom.

Vysoká škola návrhárstva v Ulme – založená nadáciou súrodencov Shollovcov na pripomenutie Hansa a Sophie schollových popravených nacistami. Škola bola koncipovaná antifašisticky, demokraticky. Študenti a docenti z celého sveta. 1953 začala výučbu, 1955 oficiálne otvorená.

Prvý rektor Max Bill ju chápal ako nástupkyňu Bauhausu. 4 ročné štúdium. V tvorbe zastávala funkcionalistické stanovisko. Myšlienka systému, zdržanlivá farebnosť, jednoduchá forma.

Neskôr sa odlúčila od vzoru Bauhausu. Max Bill odstúil z funkcie, neskôr T. Maldonado. V centre riešenie technologických problémov, informačné a dopravné systémy. V roku 1968 vláda spolkovej zeme Bádensko Wurtembsko ulmskú školu zatvorila. Bola vzorom modernej výuky dizajnu.

Bytová kultúra zo Škandinávie – na milánskom Triennale v roku 1951 získali Fíni mnoho vyznamenaní. Industrializácia tam nastala omnoho neskôr než v USA, Anglicku, či nemecku, preto tam prevládala sila tradične vyrábaných remeselných výrobkov. Tradícia spracovávania dreva, vrstvenie dreva, organické formy.

Dánsky dizajnér K.Klint – organické formy, bol vzorom mladším dizajnérom.

H.J. Wagner – stolička JH 501 – symbol škandinávskeho sedacieho nábytku

V dánsku – teakový štýl, hlavný dovozca teaku, veľká záľuba tohto nábytku v Nemecku. Po vojne – priemysel , prepojenie tradičnej výroby a pokroku.

Arne Jacobsen – stolička mravec, prvá sériovo vyrábaná dánska stolička.

V 60.rokoch sa zdalo, že plasty vytlačia všetky ostatné materiály

60.roky priniesli vo svojej druhej polovici so spoločenským vyvrcholením konzumnej spoločnosti a funkcionalizme tiež výrazné príznaky krízy.

- počiatok dekády priniesol prvé kozmické lety s ľudskou posádkou a jej záver pristátie na mesiaci

- tieto úspechy ovplyvnili módu a štýl Space Age – Vesmírneho veku a uprednostňovali sa strieborné, biele farby a kozmické formy

- Spojené štáty ostávali krajinou konzumného raja, zrodil sa pop art a hnutie hippies

- Taliansky dizajnéri získali povesť ako taste-makery určujúci trendy v dizajne, tento typ dogmatického funkcionalizmu dostal označenie dobrý dizajn – produkcia firmy Olivetti je v tomto smere atypická, praktická funkčnosť bola spätá s eleganciou

- Dizajnéri podobne ako popartový maliari čerpali z ulice, ako alternatíva vážneho modernistického nábytku sa objavuje nábytková tvorba z lacných materiálov ako papier, nafukovací nábytok z plastu...

V 70. rokoch pokračoval v Taliansku tzv. radikálny dizajn a dostal nálepku postmoderna. 70. roky začali hneď v roku 1973 šokom ropnej krízy. Toto obdobie prinieslo aj nové úlohy pre dizajnérsku profesiu, objavujú sa dizajnéri, ktorí sa podieľajú na koncepcii nového životného štýlu a s tým súvisiacich potrieb ako členovia tímov marketingových špecialistov, psychológov a sociológov.

Alessandro Mendini – vo svojich redizajnoch napr. doplnil pestrým dekorom Breuerovu stoličku Wasily.

80. roky priniesli nárast záujmu o dizajn. Začal sa chápať ako individuálny výkon podobný sochárskej tvorbe vďaka dizajnérov ako Phillipe Starck či Ron Arad.

- pre toto obdobie sú charakteristické autorské limitované série

- zásluhou medializácie sa z produktov stávali kultové objekty

- vládol pluralizmus, retrogresívne orientovanej postmoderne konkuroval high-tech stavajúci na nových technológiách a materiáloch

- dizajn usiloval zohľadňovať lokálne a národné špecifiká, no prispieval aj k svetovej globalizácii výroby

- medzi najvýznamnejšie patrí skupina Memphis, ktorej zakladateľom bol Ettore Sottsass, uprednostňoval nový internacionálny štýl pred nálepkou postmoderna

- programový eklektizmus hľadal inšpirácie bez akýchkoľvek obmedzení počínajúc vysokým umením a končia vulgarizmami a gýčmi najhrubšieho zrna

90. roky -  nezvyklé spájanie prírodných a syntetických materiálov, umeleckého remesla a hypermoderných technológií

- označuje sa ako mystický high-tech, luxusný minimalizmus, futuristické retro

- rastie záujem o ekologické dôsledky dizajnérskych aktivít, pribúdali publikácie zaoberajúce sa zeleným dizajnom, jednotlivé výrobky sa chápali ako súčasť systémov využívajúcich recykláciu materiálov a úsporu energie

Predchodcovia a zdroje postmodernizmu.

Teoretické práce Roberta Venturiho a Charlesa Jencksa.

Radikálny dizajn v Taliansku, skupiny Alchimia a Memphis.

Konvergencia modernistických a postmodernistických princípov na sklonku 20. storočia.

Podnety zo subkultúr mládeže, hudobnej scény, pop artu, filmu. V anglicku a nemecku sa objavili hnutia zamerané proti funkcionalistickej architektúre a mainstreamovému dizajnu v priemysle a návrhárskych inštitúciách. Kvetinové hnutie, hippies ovplyvnili chápanie a tvorbu. Umenie sa nieslo v znamení Lichtensteina, Wesselmana a Warhola – zároveň paródia na konzumnú spoločnosť.

V bytoch sa uplatňoval gýč a kultúra každodennosti, nostalgia a exotika, nadmerný odpad a vlastnoručne vyrobený nábytok. Zážitok z vesmírneho letu a si-fi filmy. Kultový film Stanleyho Kubricka 2001, Vesmírna odysea inšpiroval dizajnérov na vytváranie futuristických obytných svetov. Pôdorys obytných svetov bol otvorený, nábytok plastový, oslavovali emocionálne a zmyslové potreby človeka, bezpečie, relaxáciu, komunikáciu, fantáziu a sexualitu – protiklad k pravouhlému racionálnemu funkcionalizmu.

Teória postmoderny: Nechceli oddeľovať dobré od zlého, kvalitný dizajn a gýč, vznešenú kultúru od kultúry všedného dňa. Postmoderna sa búrila historickými citáciami, gýčom a prepychom, individualitou a farebnosťou proti bezfarebným racionálnym formám moderny ustrnutej v dogmatizme.

V USA formuloval Robert Venturi vo svojich knihách Complexity and contradiction in architecture 1966 a Learning from Las Vegas 1971 antifunkcionalistické tézy. Pojem postmoderny preniesol Charles Jencksna architektúru.

Znaky postmodernej architektúry: - citácie historických štýlov, dekoratívne, symbolické a často ironické prvky – spochybňovali stavbu alebo ignorovali jej funkciu

Kritika funkcionalizmu v Nemecku – otázky vhodnosti racionálneho dizajnu, chceli mať dizajn oddelený od umenia. Vyvrcholením tejto diskusie bola v roku 1965 prednáška T. Adorna v Deutcher Werkbund s názvom „Funkcionalizmus dnes“.

70. roky – uvedomovanie si hraníc priemyselnej spoločnosti, nedostatok surovín, znečistené životné prostredie. J. Gros a skupina „Des-in“ 1974 sa pokúsili o recykláciu a alternatívnych ciest navrhovania výroby a predaja.

Najsilnejší vplyv mala popová kultúra na taliansky dizajn.

Talianske opozičné hnutia – už nechceli vyrábať jednotlivé exempláre, ale myslieť globálne a koncepčne. Centrom tohto „radikálneho dizajnu bolo Miláno, Florencia a Turín. Protest proti etablovanému dizajnu a konzumnému a predmetovému fetišizmu sa prejavoval hlavne v kresbách, foromontážach a projekciách utopických projektov. Konkrétne objekty sa veľmi nevytvárali.

Filozofia „antidizajnu“ -  formy pochádzali z pop artu alebo minimalizmu, a postupy ako happeningy, performance boli prevzaté z konceptuálneho umenia 60. rokov.

Otcom opozičného hnutia Ettore Sottsasse, jeho objety a teórie zostali rozhodujúce pre taliansky antidizajn až do 80. rokov.

Archizoom – skupina založená vo Florencii, 1966. Členmi A. Branzi a P. Deganello. Bola proti elegantnému dizajnu.

Strum – architektúra a dizajn ako prostriedok politickej propagandy.

Kritický postoj a pesimizmus trval do 70. rokov. Mnoho dizajnérov ao E. Sottsasse sa vyjadrovali len teoreticky alebo kresliarsky.

V polovici 70. rokov sa väčšina hnutí rozpustila. Taliansko sa stalo stredom dizajnérskeho sveta až v 80. rokoch vďaka E. Sottsassovi a skupine Memphis.

Guido Drocco a Franco Mello – vešiak kaktus

Joe Colombo – Central living block, na výstave Visiona 1969

Pierro Gatti, Franco Teodoro, Cesare Paolini – sedacie vrece Sacco

Predstavitelia radikálneho dizajnu:

Superstudio, Miláno,1966

Archizoom asociati, Florencia, 1966

Gruppo 9999, Florencia, 1967

Gruppo Strum, Turín, 1966

Global tools, Miláno, 1973

Alchimia, Miláno, 1976 – prvé postmoderné objekty, hlavou skupiny bol A. Mendini. Odpor k technologicky orientovanému funkcionalizmu masového priemyslu. Snaha o nadviazanie citového vzťahu medzi užívateľom a objektom. Alchimia ( podľa stredovekej alchímie) ktorá chcela z jednoduchých látok vytvoriť zlato. Krikľavé farby, použiteľnosť nehrala rolu, známe objekty zpochybňované a zosmiešňované.

Diela: 1979 kolekcia Bauhausu, 1981 Nedokončený nábytok

Účastníci: F. Clemente, M. Paladino, S. Chia

1981 opustil E. Sottsass Alchimiu a založil s inými skupinu Memphis. E. Sottsass ju založil spolu s A. Branzi, M de Lucchi. Takisto vzťah medzi užívateľom a objektom. Netvorili len manifesty a utópie, ale pritakali konzumu, priemyslu, reklame a všednému dňu. Nábytok bol pre sériovú výrobu. Krikľavý, farebný , inšpirovaný komiksami, detskými hračkami, dekór. Využívali aj marketing.  

E. Sottsass – polica Carlton

Peter Shire – kreslo Bel Air

Gaetano Pesce – Green street chair

Dizajn 80. rokov – dizajnéri neboli viazaní na firmy ale stali sa čiastočne mediálnymi hviezdami predávajúcimi sami seba.

Skupina Memphis bola inšpirátorkou „nového dizajnu“

Postmodernizmus v Nemecku – kombinácia nezvyčajných materiálov, 1982 výstava Stratený nábytok – krajšie bývanie.

Postmodernizmus v Anglicku – predstavitelia – Ron Arad, Jasper Morrison a Tom Dixon.

1981 založil izraelský architekt Ron Arad v Londýne One off Ltd. ( výroba jednotlivých exemplárov).

Ron Arad – rôzne materiály a tiež Ready made. Významné je jeho kreslo Rover chair

Jasper Morrison – neopracované povrchy a vrastvené drevo. Razil pojem No- dizajn, protest proti luxusnému dizajnu.

Tom Dixon – zástancom experimentoval so železom, košastinovými výpletmi.

Postmodernizmus v Španielsku – najprv vplyv emeckého funkcionalizmu, neskôr vplyv talianskeho dizajnu. Predstavitelia: Oscar Tusquets, L. Clotet, p. Cortés, A. Arribas, J. Mariscal – vytvoril maskota olympiády.

Postmodernizmus vo Francúzsku – vplyv skupiny Memphis. Založili sa skupiny ako Nemo a Totem. Predstaviteľ Philippe Starck, marketing, komerčný dizajn a sériovo vyrábateľný dizajn.

M. Bonnetti, E. Garouste – predstavitelia neobaroka, používajú materiály ako zamat, plyš – prerpmantizované objekty

Oneskorenie industrializácie a výrobné tradície na Slovensku. Škola umeleckých remesiel v Bratislave. Z. Kovárž a jeho ateliér na VŠUP, slovenskí absolventi. Situácia v rokoch 1945-89 a od roku 1989 po dnešok (inštitúcie, organizácie, výstavy, školy, proklamovaný a reálny význam dizajnu)

ŠUR – Škola umeleckých remesiel, založená v roku 1928 v Bratislave podľa vzoru Bauhausu.

Založená umeleckou komorou, čím chceli zvýšiť úroveň umeleckej tvorby na Slovensku.

- spočiatku večerná škola, ktorá sa študovala popri zamestnaní ako vyššie odborné remeselné vzdelanie.

Pôvodná budova ŠÚR bola na Vazovovej ulici. Fungovali tu všetky oddelenia okrem kameňosochárstva. Boli tu oddelenia ako: drevoobrábanie, kovoobrábanie, keramika, fotka, aranžérstvo, reklamné oddelenie, grafika, maľba. Príprava trvala 2 roky a odbpr trval 3 roky.

Škola vyvýjala rôzne aktivity ako: nedeľné kurzy pre deti vedené Ľ. Fullom, publikovala v časopisoch, robila výstavy v zahraničí, organizovala prednášky o.i. s Moholy-Nagyom o kinetike.

Bolo to prvý krát, čo sa programovo zaviedlo vzdelávanie v oblasti užitého umenia na slovensku. Dovtedy fungovala len súkromná škola Gustáva Mallého.

Jozef Vydra – prvý riaditeľ, moravský etnograf.

Učitelia ako Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda – maliari a grafici, ktorý tak postavili koncepciu slovenského moderného umenia. Absolvovali Pražské štúdiá. Ovplyvnený aj európskou avantgardou. Ďalšími učiteľmi na ŠÚR boli: Karol Plicka, Gustav Mallý, František Troster, František Kožehuba.  

Mikuláš Galanda – robil linoryty a olejomaľby väčšinou figurálneho charakteru.

Ľudovít Fulla – pracoval v duchu inšpirácie v dejinách umenia, ľudovej kultúre i smeroch európskej moderny realizoval diela ako Pieseň a Práca. Dielo Jánošík na bielom koni reprezentuj ejeho osobitý štýl.

Manifestom slovenského moderného umenia sa stali publikované súkromné listy Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu, v ktorých pojednávali o problematike tvaru, farby, vzťahu priestoru a farby. Po častiach ich uverejňovali v novinách.

Dizajn 50. rokov na Slovensku

V 50. rokoch, po 2. svetovej vojne prebehla na Slovensku masívna industrializácia. Tak ako v osatných krajinách sovietskeho bloku sa uprednostňoval ťažký priemysel. Chýbal konkurenčný tlak, hnací motor rozvoja dizajnu. Export smeroval na východ. Chýbali inovačné procesy vo výrobe, technologické zaostávanie. Dizajn ako platonická profesia – nerealizované návrhy. Dizajnéri zbytočnou príťažou. Názor, že priemyselná výroba má nadväzovať na ľudové vzory a tradície.

ÚĽUV mal zabezpečovať výtvarnú hodnotu produkcie a to – ľudovej, priemyselnej  a umeleckopriemyselnej.

Výstavy úžitkového umenia napomáhali dizajnu pri začatí akceptovania profesie v priemyselnej výrobe.

Predstavitelia: Karol Hološka, Ján Čalovka, Igor Davidov, Václav Kautman, Viktor Holešťák – Holubár a František Jirák.

Zdeňek Kovář a jeho škola

1940, Vincent Makovský vystavil na zlínskom salóne medzi dielami voľného umenia model revolverového sústruhu. Pokus o humanizáciu pracovného prostredia. Plasticita tvaru, biomorfizmus, Zdeňek Kovář vytvoril určité časti na ňom. Nastúpil na 1939 Škola umení v Zlíne do Makovského ateliéru, nadviazal na úsilie pedagóga o humanizáciu pracovných podmienok.

Vertikálna fréza, Horizontálna fréza – ergonomickosť, rad nástrojov pre obuvnícky priemysel (pracoval predtým u Baťu). Bohatá plasticita reprezentovala organický štýl.

Kabína nákl. Automobilov Tatra 137 a 138, Tatra 603 – bola na svetovej výstave v Bruseli 1958. Nadviazal na medzivojnové limuzíny Tatra 77 a 87.

Kovářov ateliér získal v roku 1959 vysokoškolský štatút v rámci VŠUP.

Dizajn 60. rokov na Slovensku

Bolo obtiažne udržiavať dizajn v priemyselnej výrobe, podobne ako v 50. rokoch. Často u dizajnérov vznikala apatia, rezignácia k priemyselnej výrobe a útek k voľným disciplínam umenia.

Zriaďovanie výtvarných rád – mali posudzovať a vyberať sortiment sériových výrobkov z hľadiska estetickej úrovne.

Súťaž o dokonalý výrobok, 1964, vynikajúci výrobok 1966

Zriadenie rady výtvarnej kultúry výroby . RVKV, 1965 – kontrolovať výtvarné rady a kultúru výroby.

Naďalej sa usporiadavajú výstavy. Okruh slovenských dizajnérov sa rozšíril. Absolventi zlínskeho ateliéru VŠUP Zdeňka Kovářa , Jarolím Vavro, Ján Ondrejovič, Tibor Herchl, Jindřich Šafařík, Jiří Petřivý, Magda Sépová, Jaroslav Taraba.

Dobudovávanie VŠVU, zriadenie oddelenia úžitkovej tvorby , 1966 oddelenie priemyselného tvarovania pod vedením Václava Kautmana.

Dizajn 70.rokov na Slovensku

RVKV sa transformuje na Inštitút priemyselného dizajnu IPD, v Bratislave.

Neuspokojivé uplatnenie dizajnu vo výrobe. Schizofrenický postoj k dizajnu.

IPD poverené funkciou vedúceho pracoviska pre oblasť priemyselného dizajnu s medziodvetvovou pôsobnosťou. (nemalo to žiadny vplyv na ignoranciu dizajnu v priem. výrobe).

Naďalej sa rozvíjala tradícia celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva.

Predstavitelia: Vladimír Nahálka, Jozef Pokorný, Mikuláš Slatkovský, František Burian, Alexander Bilkovič, Marian Drugda, Peter Lehotský Peter Paliatka, Tibor Schotter, atď

Dizajn 80. rokov na Slovensku

Pretrvávajúca situácia ako v posledných desaťročiach. Naďalej sa rozvíjala tradícia celoslovenských výstav úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva.

Na slovensku od 50. rokov sa dá nazvať funkcionalistickým ale kvôli obmedzeniu materiálmi a výrobou. V 80. rokoch sa začal prejavovať dizajn ako postmoderný.

Výstava Z dielne mladých – interiérový dizajn absolventov VŠVU,

Predstavitelia: Tadeusz Blonski, Peter Humaj, Ferdinand Chrenka, Ladislav Kubo, Miloslav Suchár, Marek Žitňan, Jana Antalová, Jozef Gašparík, Igor Kepko, Dana Mušecová, Imrich Vaško, Dušan Voštenák, Miroslav Zikmund, Štefan Čech, Ľubica Fábri, Júlia Kunovská, Elena Materáková, Peter Mesiarik, Magdaléna Sépová, Karol Weislechner – Presah dizajnu a voľnej tvorby, František Burian- konceptuálny dizajn a ďalší.

Dizajn 90.rokov na Slovensku

V roku 1991 po zániku IPD vzniklo Slovenské design centrum (neskôr Slovenské centrum dizajnu).

SCD bolo založené ako štátom financované informačné a dokumentačné pracovisko. Vypisovalo súťaže ako Cena za dizajn v SR, (neskôr Národná cena za dizajn).

V 90. rokoch pribúdali dizajnérske oddelenia na viacerých slovenských vysokých školách, zriadené aj nové špecializované stredné školy.

Dizajn sa dal študovať na VŠVU, na Fakulte Architektúry STU v Bratislave, fakulte TU v Košiciach a katedre dizajnu nábytku TU o Zvolene.